©Nexi

Lapala po dychu, kým šúchala nohami po kameňoch,­ ktoré ju tlačili tak veľmi, že jej to už bolo jedno. Prechádzal­a davom ľudí, cítila sa ako kráľovná,­ aspoň na chvíľu jej ľud dopriali­ trochu pozornosti­, len škoda, že až ked šla úzkou cestičkou.­ Slnko pomaly zachádzalo­ a spúšťal sa jemný dážd. Bolo počuť každý jej jeden hlbší nádych, no každé potknutie­ jej ho bralo. Hodená na tribunál­ a špinavá od pľuvancov.­..kľačala pred zrakom toho, ktorý mal vyniesť rozsudok.­ Myšlienkam­i zmierená­ na trest smrti, no iný ani nebol. ,,Ak chceš byť kacírkou,­ buď kacírkou­ v podsvetí­ ''­ ...a už ju vliekli.. Vyrovnaná­ stála tam pred stovkami­ očí, ktorým ústa kričali ,,spáliť!­ Spálte ju! nič iné si nezaslúži'­', v tom momente akoby všetci zabudli na chvíle, keď im dokázala­ pomôcť. Poslednýkr­át obrátila­ tvár k oblohe, keď horela. Ľudia čakali krik, kliatbu a kúzla, no nedočkali­ sa ani jedného.­ Horela! Kacírka z mnohých ďalších!­ Skláňala­ sa pred krutosťou­ ich chladných­ sŕdc. Oheň šľahal do výšin a ona tam už nebola. Zmizla sťa prvý jarný prach. Bola Kacírkou!­ Diablovou­ nevestou­ ....